Práca a 21. storočie
Človek sa narodí, pár rokov má kľud a život bez povinností, je to taký ten „život gombička“. Avšak akonáhle nastúpi do školy, život sa mení. Zrazu vidí rozdiel medzi pondelkom a piatkom, a začína doba, kedy čaká práve na tie piatky. Od šiestich rokov života sa človek formuje nielen ako žiak, ale aj ako zamestnanec a občan. Učí sa čítať, počítať, komunikovať a počas rokov si môže vybrať to, čo ho baví a čomu sa chce venovať. Možností je veľa. Je samozrejmosťou, že po ukončení štúdia si človek hľadá prácu. Veď treba platiť účty, treba jesť, šatiť sa a starať sa o rodinu. Našťastie život nie je len o týchto základných potrebách či povinnostiach. Život si treba aj užívať a práca nám v tom pomáha. Je to síce paradox, väčšina ľudí má radšej voľný čas ako prácu, ale teba si zapamätať, že „bez práce nie sú koláče.“ Ak človek pracuje, svet a možnosti sa pred ním otvárajú. No my vieme, že to nebolo tak vždy. Poďme sa pozrieť na to, čo bolo prvé platené zamestnanie, kedy a kde ľudia začali dostávať odmenu za vykonanú prácu.
Prvé zamestnania v histórii
Egypt a Mezopotámia sú oblasťami, kde vznikali prvé platené zamestnania. Samozrejme, že práca roľníkov či lovcov sa datuje ďalej – bola to však práca nevyhnutná pre život, no nebola vždy platená, čiže nie je práca ako práca. Ľudia pracovali, aby prežili. My dnes pracujeme, aby sme prežili, ale aj aby sme si život užili, tak si to vážme.
V starovekom Egypte, bolo to približne v roku 3000 p. n. l., žili šikovní ľudia so šťastím, ktorí sa naučili písať hieroglyfmi. So šťastím preto, lebo vtedy to vôbec nebolo bežné, aby niekto vedel písať a čítať, vzdelávať sa a rozhodovať sa, čo ho presne baví a kam chce smerovať.
Títo „šikovní ľudia so šťastím“ sa nazývali pisári a boli zamestnancami vlády alebo chrámov, ich práca bola podobná dnešným úradíkom. Pisári zapisovali informácie z rôznych oblastí života v Egypte, boli kronikári, zapisovali rôzne administratívne záležitosti, písali korešpondenciu, vyberali dane, písali aj o náboženských a chrámových záležitostiach.
Pisárstvo ako prvé zamestnanie sa v Mezopotámii taktiež vyskytuje v roku 3000 p. n. l. Rozdielom bolo iba písmo – v Mezopotámii sa písalo klinovým písmom. Pisári mali náplň práce takmer rovnakú ako pisári v Egypte, no zároveň sa venovali aj účtovníctvu.
Vojenská služba je taktiež jedno z najstarších platených zamestnaní. V starovekom Ríme, môžeme povedať, že ide o roky 509 – 27 p. n. l. , sa začala vyplácať odmena pre vojakov. Práve od tejto odmeny závisel aj rozvoj pracovného trhu, ktorý sa rozvíjal až po súčasnosť. Žiaľ, na Slovensku nemáme presné záznamy o tom, aké bolo prvé platené zamestnanie, avšak z historického kontextu vyplýva, že to boli remeselnícke a poľnohospodárske povolania. Platový systém, ktorý máme momentálne na Slovensku, má počiatky v 19. storočí, čo súvisí s priemyselnou revolúciou a rozvojom kapitalizmu.
Najstaršie platené zamestnanie je teda aktuálne aj dnes, má len viac iných pomenovaní. Existujú účtovníci, mzdoví účtovníci, ekonómovia, administratívni pracovníci, sekretárky, matrikári, kronikári a podobne. Je skvelé, že dnes sú platené všetky pracovné pozície, že každý má nárok rozhodovať sa o svojom zamestnaní a netreba mu len šťastie na to, aby sa mu darilo.
Zdroje:
Shaw, Ian. „The Oxford History of Ancient Egypt.“ Oxford University Press, 2003.
https://blog.education.nationalgeographic.org/2015/08/20/who-was-the-first-person-in-history/
A History of Money: From Ancient Times to the Present Day by Glyn Davies
Dvořáková, D., & Horská, E. (2018). Pracovné vzťahy a ľudské zdroje na Slovensku. Sprinter.